Kde to žijem?

Autor: Richard Bachňák | 4.1.2013 o 19:49 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  804x

Slovensko oslávilo 20 rokov samostatnosti. Myslím si, že rozdelenie s Českou republikou prospel obom štátom. Na spoločnú históriu však netreba zabúdať. Západných susedov považujem, ako sa to obvykle vraví, za našich bratov a som rád za našu spoločnú históriu a pevne verím, že vzťahy medzi našimi krajinami a jej obyvateľmi budú naďalej výnimočné a nadštandardné.

Za dvadsať rokov sa toho v našej krajine udialo veľa. Prvé roky samostatnosti si až tak dobre nepamätám, keďže som mal málo rokov. Napriek tomu mnohé praktiky a spôsoby, akými „funguje“ štát aj dnes sú veľmi podobné. Keď sa nad nimi zamýšľam, tak sa sám seba pýtam – kde to vlastne žijem?

 

Rozkrádanie štátnych podnikov,  používanie spravodajskej služby na kriminálne účely, mafiánske vraždy, zastrašovanie novinárov, manipulovanie s verejnou mienkou, desaťročná fráza o dostavbe diaľnice zo západu na východ ako nástroj propagandy, neriešený a prehlbujúci sa rómsky problém, roky nevyriešený prípad vraždy nevinného človeka, nemožnosť dovolania sa spravodlivosti v probléme neprispôsobivých občanov, nástenkový a iné zámerne cielené tendre, výstavba čiernych stavieb bez súhlasu Stavebného úradu, kauza Gorila ako dôkaz nehorázneho rozkrádania popredných predstaviteľov tejto krajiny, minister financií nevie čítať z grafov, tvorba zákonov ušitých na mieru finančným skupinám, facka spravodlivosti v podobe predsedu Najvyššieho súdu, námestník generálneho prokurátora podozrivý zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, vymývanie mozgov reality show, podozrenie na porušenie Ústavy prezidentom, vzájomné odkazy popredných predstaviteľov o tom, kto je väčšou hanbou krajiny, korupcia, nevymožiteľnosť práva, výrok ministra financií na margo tohto nového roku "Bude to ťažký rok, ale s dávkou odvahy a dávkou šťastia ho prežijeme v zdraví a bez ujmy".

 

Možno to vyznie tak, že som príliš negatívne naladený. Opak je však pravdou. Napriek tomu, ako to v našej dvadsaťročnej republike chodí, som optimista a som si aj vedomý mnohých úspechov, ktoré sme ako malá a mladá krajina dosiahli. Vážim si každý úspech našich športovcov, ktorí nám robia radosť napriek podmienkam, ktoré na to majú. Vážim si poctivých podnikateľov, vďaka ktorým krajina napreduje, teším sa postupnému napredovaniu slovenského cestovného ruchu, som hrdí na ľudí, ktorí majú možnosť vycestovať za lepšími podmienkami do zahraničia a napriek tomu ostali, pretože im na našej krajine záleží. Verím v spravodlivosť, verím v mladých ľudí, že konečne dokážu zmeniť našu spoločnosť a verím, že to nie je len moja mladícka naivita. Napriek všetkým negatívam, ktoré som tu spomenul, aj ja patrím s hrdým Slovákom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?